"Pandémia a následne energetická kríza a vojenský konflikt na
Ukrajine mali pre potravinárske odvetvie na Slovensku i v celej
Európskej únii závažné dôsledky v podobe enormného nárastu vstupných
nákladov na výrobu potravín. Inflácia cien potravín sa v Slovenskej
republike vyšplhala na druhú najvyššiu úroveň v rámci Európskej únie, čo
ovplyvňuje spotrebiteľské správanie našich občanov," uviedol prezident PKS Daniel Poturnay.
Najvyššie zastúpenie slovenských potravín podľa prieskumu majú reťazce
COOP Jednota (54,8 %), predajne Fresh (51,3 %) a CBA (50,6 %). Naopak,
jasne najmenej slovenských výrobkov je vystavených v reťazci Lidl (34,0
%). Najvyšší podiel zastúpenia slovenských výrobkov na regáloch je v
kategóriách mlieko (72 %), vody a minerálky (67 %), víno (53 %), pivo
(50 %) a mliečne výrobky (49 %). Najmenej zastúpené slovenské výrobky sú
cukrovinky nečokoládové (10 %), oleje (15 %), konzervované produkty (15
%) a cukrovinky čokoládové (20 %).
"Na Slovensku dochádza k zmenám trhového podielu obchodných sietí.
Najsilnejšia rastúca sieť na Slovensku je Lidl, ktorý má však zároveň
najmenej slovenských potravín vo svojej ponuke. Otvára nové obchodné
prevádzky, tak jeho váha v celkovom podiele na Slovensku rastie. To
znamená, že na Slovensku sa dnes stále viac presadzujú reťazce, ktoré
majú agresívnu cenovú politiku, majú masívne investície do reklamy a,
bohužiaľ, aj najnižší podiel slovenských potravín vo svojej ponuke," konštatoval Poturnay.
"V prípade jednotlivých kategórií potravín už dlhodobo pozorujeme
najvyšší podiel slovenskej produkcie pri potravinách, ktoré majú nižší
stupeň spracovania, respektíve tam, kde je pre spotrebiteľa dôležitá
konkrétna značka alebo chuť výrobku. Naopak, medzi výrobkami s vyššou
pridanou hodnotou prevažujú potraviny dovezené zo zahraničia,"
uviedol člen predstavenstva PKS Branislav Cvik. Dodal, že možný vstup
poľského diskontného reťazca by znamenal ďalšie zhoršenie situácie pre
slovenských výrobcov, pretože lacným poľským potravinám by nedokázali
konkurovať.
Slovenskému potravinárskemu priemyslu sa podľa Cvika nedostáva
zodpovedajúca štátna podpora na budovanie jeho konkurencieschopnosti. "Zmenu
v tomto ohľade neprináša ani nové rozdelenie približne piatich miliárd
eur z európskych dotácií na obdobie rokov 2023 až 2027. Ak nebude na
strane slovenskej vlády skutočne úprimná snaha podporiť výrobu potravín
na Slovensku, posilnenie potravinovej sebestačnosti Slovenska nie je
reálne," uzavrel Cvik.